Úspešne zapojený
Divoký dážď
1. Snáď sa na dne odrazí,Pieseň čiernych vrán
1. Čo ak ráno zlou nohou vykročím,Nenormálna
1. Nerobí normálne nič,
jej život je čierna diera.
Neznáša pretvárky, gýč.
Je plachá ako zviera,
naráža na odpor sama,
nemá sily na útok.
Vravia, že je nenormálna,
ja viem, že cíti len smútok.
R: Nenormálna, nenormálna,
ubíja ju pýcha.
Nenormálna, nenormálna,
z posledného dýcha.
Nenormálna, nenormálna,
celý svet ju súdi.
Nenormálna, nenormálna,
neznáša ľudí.
2. A keď je upália nahú,
bude to pre ľudí výzva.
Jej slová nemali váhu,
asi som na vine ja,
nenašiel som správnu vetu.
To je tá moja paranoja,
neskoro koniec je tu.
R:
Veselá pesnička
R: Vo väzení väzni žijú,
čakajú na amnestiu a ja čakám na slobode kedy bude slušnosť v móde.
Čakám ako na ďeň súdny,
kedy budú ľudia ľuďmi.
1. Korupcie škandáli,
kam sme sa to dostali ?
Drogy zbrane mafie,
kto je sviňa prežije.
2. Bomby v autách na školách,
neistotu strieda strach.
Znásilnenia prepady,
za pekných letných dní.
R: 1x
3. Zhubní nádor peňazí,
mnohé mozgy nakazí.
Charakter sa nenosí,
ak máš prachy niekto si.
4. = 2.
R: 1x posledná veta sa na konci 3x - krát opakuje
Vymyslená
1. Čakám ju pred domom,
prší mi za golier.
Odkiaľ sa poznáme,
nikomu nepoviem.
Klasicky hanblivá,
smeje sa očami,
má sinku na lakti,
a tašku od mamy.
R: Chcem s ňou ísť vláčikom na výlet do Modry.
Najprv sa poškriepiť,
potom sa udobriť.
Mať svoje tajomstvá,
zamknúť ich na kľúčik.
Držať sa za ruky,
nechcieť sa rozlúčiť.
Vymýšlať priateľom bláznivé mená
//: škoda, že je iba vymyslená ://
Tanečnice z Lúčnice
1. Raz nás stopli strašne milé baby. Mohli sme sa 10 rázy zabiť, celú cestu som sa obzeral. Bolo s nimi podozrivo dobre, adresy však veľmi nerád žobrem. Študentky a možno učnice, kto mal vedieť, že boli z Lúčnice.
2. Azda súto iba slová slová, ja som sa však vážne zamiloval. Možno viete čo to znamená, hľadať dievča bez adresy bez mena. Bolo s nimi podozrivo dobre, adresy však veľmi nerád žobrem. Študentky a možno učnice, kto mal vedieť, že boli z Lúčnice.
R: Teraz už viem prečo každý chce, tanečnice z lú z Lúčnice. Bridge zrazu som ich stretol na potulkách svetom, tam kde je to vhodné, priamo vo Východnej.
3. Ešte mám z ich vystúpenia lístok, v tvári sa mi zdali príliž blízko. Počkal som si ju, kým sa odkrojí, ešte krajší bude v bielom závoji. Potom prišli taký veľký chlapci, spýtali sa či ma niečo trápi, mocný z bryndze, rýchli z žinčice, kto mal vedieť, že boli z Lúčnice.
V cudzom meste
1. Nič už nie je také, aké bolo predtým, už nemôžem dýchať a celé noci nespím. Bývam v cudzom meste plnom v cudzích ľudí, v cudzom bzte spávam a strach ma zo sna budí.
R: Všetko je tu cudzie, slová aj dotyky, všetko je tu cudzie, keď tu niesi ty.
1.
R: 2x
Recitácia: Už nemám čo povedať, veď všetky slová tu už boli, všetko je tu cudzie až duša z toho bolí.
R: 2x
Maňo, Jój
1. A haz ma šuka čajori, a piľa deco z majori, a piľa natar miri čaj, miri čaj. Ďžava manke palate, sina vlake marate, úda bola vlastesta, rokíta.
R: 2x Ó maňo, ó maňo, maňo jój, maňo jój.
1. 2x
R: 4x
Medzihra, R: 2x
2. A džava manke palate a chuda mela vlastesta, avľa palmar miri čaj, miri čaj.
1. , R: 4x - na konci spomalenie